„Čo je to compositing, aké techniky sa pri tom používajú a čo môžete vlastne očakávať, alebo ako to vyzerá na monitore compositora počas bežného dňa.“

 

VFX vs. Compositing.

Vizuálne efekty by som mohol prirovnať aj k jedlu. Stovky kuchárov musia použiť veľký počet ingrediencií a rôzne techniky na dosiahnutie spoločného jednotného výsledku. Ak sa použijú správne prísady a nič sa nepokazí, výsledkom je skvelé jedlo (film). Stačí ale aby bola nejaká časť procesu podcenená a celkový výsledok môže skončiť fiaskom. Preto je každý článok tohto vizuálneho reťazca dôležitý a pod vedením správneho šéfa,VFX (visual effects) supervízora dokážu spolu ako tím urobiť často zázraky. Na konci tohto reťazca v digitálnej kuchyni je práve compositing, ktorému sa venujem viac ako 8 rokov. Naozaj by som ho asi prirovnal práve k záverečnej fáze pri varení. Vytváranie hotového produktu zo surovín, ktoré pripravili iné oddelenia. Hlavne záverečné ochucovanie, aranžovanie, čiže to ako bude jedlo vyzerať a chutiť. Jednoducho povedané, hranie sa s finálnymi detailami. Píšem to takto obrazne, lebo aj keď filmové efekty už dnes pozná zrejme každý, menej ľudí vie čo je to práve compositing.
Finálna a veľa kráť najdôležitejšia časť VFX post produkcie.

 

Ja sám som dlhé roky nevedel čo je to compositing a vlastne až kým som to nezačal študovať nebolo mi presne jasné čo od toho môžem očakávať. Keď sa ma niekto mimo brandže, včetne členov rodiny opýta čo vlastne robím, tak najjednoduchšia odpoveď je „fotomontáž v pohybe“. Video ktoré obsahuje desiatky až stovky vrstiev spojené do jedného celku ktorý vytvára čo najrealistickejší dojem. Samozrejme, vždy podľa predstáv režiséra a producentov. Tí síce nie vždy majú rovnakí vkus ako compositori, ale aj v tomto prípade platí že klient je pán. Preto keď režisér chce bielu, super bielu ktorá by tam nikdy v realite nebola, je potrebné ju urobiť a nemá zmysel často vysvetľovať čo by bola realita. Mňa tento fakt naučili až roky praxe.

 

Masky, Masky, Maskovanie.

Spájanie vrstiev znie jednoducho, ale ako to asi vyzerá ?
Základ compositingu sú často masky, či už ručne robené alebo generované. Tak alebo tak, bez masiek by compositing neexistoval. Tie prvé, ručne „frame by frame“ robené masky sa nazývajú aj Roto a disciplína pri ktorej sa robia tzv. Rotoscoping.
Často to býva aj prvá a vstupná pozícia pre začínajúcich compositorov. Nemusí to byť už dnes ale pravidlo, ako to bolo pár rokov dozadu. Ďalšia možnosť ako vyrobiť masky je kľúčovanímalebo tzv. Keying pri ktorom sa využije odlišnosť elementu alebo popredia od pozadia a proste sa „vystrihne“. Najčastejšie sa používa modré a zelené pozadie, napríklad na rôzne herecké akcie, ktoré nemohli byť natáčané na skutočnej lokácii a podobne. Vo filmovej terminológii veľmi obľúbené a často používané termíny: blue screen a green screen. Dosť časté je v praxi aj používanie čierneho pozadia. Hlavne na elementy ako dym, para, iskry, voda, oheň atď, ktoré sa natáčajú v štúdiu.
Kombináciou rôznych kľúčovacích techník sa dá vytvoriť detailná maska a tým pádom oddeliť popredie od digitálneho pozadia bez ručného maskovania. Často to ale v praxi vyzerá tak že klúčovanie musí byť podporené s maskovaním aby bola maska dôkladná.
Treťou variantou masiek sú generované masky 3D software-om ako pomocné ID vrstvy/masky, ktoré majú pomôcť compositorovi dofarbiť rôzne časti Lighting renderov. Niektoré štúdia používajú označenie ID pass iné zase Multi Matte. V podstate sa jedná ale o to isté. Napríklad pri počítačovo generovanom aute vyrenderovanom napr. v Maya, sa môžu okrem základných vrstiev ktoré obsahujú svetla a tiene, odlesky, odrazy…., hodiť aj „ID-čka“ ako napr maska pre pneumatiky, svetlá, okná, a podobne. Vždy je to o dohode oddelení aké vrstvy je potrebné mať na dosiahnutie výsledku, ktorý sa očakáva.
ID masky, ktoré sú generované sú často červeno, zeleno, modro a biele, čiže v každom kanáli jedna maska R,G,B,A a ušetrí sa počet súborov. Tí čo používajú súbor EXR môžu do jedného súboru dať aj desiatky kanálov a tým zjednodušiť prácu compositora. Ale možno naopak skomplikovať prácu 3D Lighting / Render artistu. Preto je vhodná tá dohoda čo som už spomínal.
Toto všetko boli masky, biele väčšinou na čiernom pozadí, ktoré majú jediný vyznám.Pomôcť compositorovi s integráciou iných vrstiev. A tým to len začína…

 

 

Retuš je zakaždým veľká výzva.

Ďalšia veľká súčasť compositingu je retušovanie (tzv. Paint out alebo Prep out). Retušovanie čohokoľvek čo nemôže byť v zábere, ale pre nejaký význam sa to natočilo s tým. Od rôznych pomocných lán, ktoré znižujú riziko pri natáčaní, koľajníc pre kamery alebo odrazy kamery v skle či na dverách auta. Taktiež retušovanie moderných civilizačných prvkov ako napríklad elektrické káble, lampy, auta, lietadla (hlavne keď je film historický a z iného časového obdobia). Ja osobne som voľakedy retušoval rôzne veci. Od spomínaných káblov a lámp cez fľašu minerálky zabudnutú na zemi, nečistoty na stenách,vrásky na tvári, spodne prádlo na „nahých“ hercoch, pomocne hadice pri explóziách, časti štábu a tak isto aj stopy po pneumatikách na zemi. Retušovanie je vždy veľká výzva a zakaždým oriešok, akú techniku zvoliť aby sa nezabilo pár dní času a nakoniec to nebude fungovať. Retušovanie patrí v compositingu k tým juniorským pozíciám a je to druhý level po rotoscopingu. Úprimne si ale myslím že zložitá retuš je niekedy náročnejšia ako niektorý seniorský záber s robotmi.

Taký Chappie, od Image Engine mal tak skvelé 3D rendery robota Chappie že stačilo zladiť čiernu na robotovi k natočenému pozadiu a záber bol niekedy hotový. Doslova compositing „A over B“ a pritom to mohol byt záber pre seniora. Zároveň retuš pre juniora mohla zabrať 3 týždne a bola 10 x zložitejšia. Niekedy to tak naozaj je a nedá sa s tým nič robiť. Ako v každom type práce, každý si musí prejsť tými začiatočníckymi levelmi a naučiť sa všetky techniky, lebo sa navzájom spolu dopĺňajú. Maskovanie a retušovanie sú skôr začiatočnícke disciplíny ale sú veľmi dôležité! Na tomto kvalitnom základne sa potom stavajú základy pravého compositingu. Presnejšie integrácie 3D renderov, masiek, retuší, mattepaingov, farebných korekcií, rôznych elementov natočených v štúdiu (dym, oheň, triesky, kvapky a iné). Často si musí compositor vyrobiť vlastné elementy z toho čo mu ponúka software. Moje najobľúbenejší element je fractal Noise. Z neho sa dá vyrobiť nekonečné množstvo elementov a nástrojov a s pomocou 3D v Nuke je to veľmi silný nástroj. Nieje snáď záber za posledné roky kde by som nevyužil Noise. Naozaj skvelý pomocník!